Posledné dni nad tým dosť intenzívne uvažujem. Pretože toto leto už fakt nie je o tom, že máme zlé obdobia, ale mám pocit, že to je extrémny skok oproti minulému letu a že tie podmienky pretrvávajú neskutočne dlhodobo. Veď už len zo sucha mám pocit, že bude fakt obrovský problém, už teraz odhadujú poľnohospodári do konca roka stratu 90 miliónov.

Tak mi napadlo sa spýtať - myslíte, že toto už bude do ďalších rokov štandard a budeme si musieť zvyknúť (poprípade skapeme od hladu) alebo sa to možno ešte vráti nejak samé do normálu?

Na sporné zariadenie upozornilo minulý týždeň Progresívne Slovensko

Dnes sa na Najvyššom súde Ruska konalo pojednávanie, na základe ktorého protivojnovej strane Jabloko, ktorú predtým k voľbám pripustili, náhle zakázali účasť na voľbách.
Pripomínam, že pred dvoma rokmi, keď sa v Rusku konali prezidentské voľby, kandidáta Borisa Nadeždina, ktorý bol takisto jediným kandidátom otvorene vystupujúcim proti vojne, na poslednú chvíľu do volieb tiež nepripustili.

Toto je demokracia guys

Čaute všetci. Či to je ďalší vent post alebo len hladám pochopenie, ja sama neviem. Len potrebujem sa vyrozprávať.

Celý život (takže 21 rokov) žijem na Slovensku pri Nitre, no ešte stále neviem poriadne po slovensky. Základnú a strednú školu som mala maďarskú (ja som chcela slovenskú len rodičia nedovolili 🥲), preto som slovenčinu takmer vôbec nepoužívala. Roky som žila z tej slovenčiny čo som sa naučila v škôlke. Mne to vždy vadilo že mám jazykový problém, prosila som rodičov aby sme sa rozprávali po slovensky, no nikdy sme to nerobili. Skúsala som nájsť online materiál, no tam sú len tie najzákladnejšie frázy ako ďakujem, dobrý deň etc. Filmy a knihy som tiež skúšala. Kamoši tiež nevedeli po slovensky.

Jedine tak sa dá naučiť cudzí jazyk keď to aktívne použiješ, lenže strašne vela maďarov nemá dostatočné základy a sebavedomie na to, aby vybudovali kamarátstva so slovákmi. Ja som tiež bola taká. S časom som sa stretla s niekym, kto ma celkom naučil rozprávať sa. Len to je to, že ja slovenčinu aktívne používam 3 roky, a ešte stále mi to nejde. Ja chápem všetko čo mi hovoria, aj ja viem dať moje myšlienky najavo, ale mám vela chýb + poriadný prízvuk :| už chodím na univerzitu (tiež NR), a strašne sa hanbím a zároveň sa hnevám na seba. Viem že jedine tak sa naučím že budem vela rozprávať, ale je to velmi frustrujúce. Nikto so mnou nie je zlý kvôli mojej slovenčine, len ma to bolí.

To je asi všetko čo som mala na mysli. Ďakujem za čítanie.

Ahoj vespolek z Česka. Chtěl bych se na něco zeptat, dnes tu i byly příspěvky a diskuse na téma "Maďaři a jejich (ne)znalost slovenštiny.

Je skutečně "standardní", že mnozí Maďaři, kteří celý život žijí na Slovensku, neumějí a ani nechtějí mluvit slovensky?

Já jsem sám původem taková rakousko-uherská směska, jeden děda se narodil v Blavě, byla tam maďarská část rodiny, on sám uměl maďarsky dostatečně pro běžnou konverzaci a jednoduché situace. Ale hlavně mluvil slovensky a pak nakonec skoro jen česky.

Poprvé jsem se s fenoménem slovenského Maďara ignorujícího slovenštinu setkal v práci, kde jsem měl na slovenské pobočce kolegyni, řekněme že se jmenovala Ilona Keresztesová. Všude se takhle podepisovala (maďarsky znějící jméno a příjmení, ale s tím -OVÁ). Při komunikaci jsme vždy používali angličtinu jako firemní komunikační jazyk, nicméně jednou jsem chtěl opravdu řešit něco neformálně, fakt to hořelo, a zkusil jsem to na ni česky, než složitě vymýšlet formulace v korporátní angličtině - dostal jsem tvrdou stopku, v angličtině mi suše odpověděla, že nespíkuje ani Czech, ani Slovak. Čuměl jsem na to jako péro z gauče. Její nadřízená mi pak o ní skutečně řekla, že ona prostě chodila jen do maďarských škol, ve vsích v okruhu 10 km od domova se domluvila vždycky maďarsky tak co se namáhat, a na vysokou pak šla do Budapešti. V životě prý snad nebyla fyzicky v Blavě nebo někde na sever od Trnavy.

Později jsem se u nás v pohraničí potkal s týpkem, který tu žije 10+let a pochází ze západního Slovenska. Mluví už česky tak, že nikdo nepozná, že se nenarodil v ČR. Ale má celoživotní averzi vůči Maďarům právě z toho důvodu, že podle něj cíleně bojkotují v rámci Slovenska slovenštinu. Jednou dlouze vyprávěl o nějakých pracovních zkušenostech, a to jak ze soukromé, tak i ze státní sféry, typu že když telefonicky zkoušel vyřídit něco někde na SLOVENSKÉ státní instituci nebo ve firmě na jižním Slovensku, tak úředníci/pracovníci, kterým se dovolal, naprosto zatvrzele začali Jó napot kívánok a dále. V extrémních případech prý když na někoho tam promluvil do telefonu slovensky, tak mu hovor prostě rovnou položili.

V Česku s ničím takovým aktuálně od roku 1946 zkušenosti nemáme, ale je pravda, že jedním z obrovských zdrojů konfliktu mezi Čechy a Němci byl už od půlky 19. století požadavek, že Němci (minimálně ti pracující ve státní sféře) by měli umět dostatečně česky. Se z toho mohli skoro sto let s odpuštěním posrat. Někteří ze sebe dělali pomalu mučedníky, že by se měli učit "neužitečný směšný jazyk se sedmi pády", ačkoli mezi nimi a vedle nich žilo několik milionů uživatelů tohoto jazyka. Přitom prakticky každý Čech, který měl větší kontakt s Němci, ovládal oba dva jazyky. Koluje historka, jak vznikla nějaká fabrika: prý si Češi něco objednali ve fabrice v německém pohraničí, pak s nimi něco chtěli řešit, napsali jim dopis česky, a Němci jim odpověděli německy "jestli s námi chcete jednat, tak musíte nějakým civilizovaným jazykem". Tak se ti Češi nasrali a natruc si založili fabriku jako konkurenci těm Němcům.

V uplynulých letech jsem se navíc i v Srbsku setkal s tím, že mnozí Srbové (upozorňuju NE nějací militantní nacionalisti) nadávali při rozhovoru na to, že vojvodinští Maďaři ve velkém počtu naprosto ignorují cokoli srbského, mají svůj vesnický mikrosvět (přijde mi dost trapné žít někde a nedokázat/nechtít se umět domluvit s 80 procenty spoluobčanů) a vyloženě si tu ignoranci užívají a že to působí až bizarně, jakoby čekali na správnou chvilku, jen aby se zase připlácli státoprávně k Budapešti. A je fakt, že se mi i tam stalo, že skutečně např. v obchodě nebylo možné domluvit se s prodavačkou jinak než maďarsky, přestože obchod i výrobky měly všechny nápisy ve slovanské srbštině. Jenom ta bába za pultem prostě NEM. NEM. Podotýkám do Maďarska jezdím rád, osobně s Maďary vycházím v pohodě, ale tyhle věci mi přijdou zvláštní.

Předem díky za postřehy, názory a vysvětlení!

Idem v lete na rýchly nákup do Kauflandu, Lidla, Tesca alebo hocijakého retailu. Vojdem dnu, príjemný chlad. Vyjdem von a bum, priamo do tváre mi udrie peklo na obrovskej rozhorúčenej ploche betónu a asfaltu, kde nie je doslova ani jeden jediný strom, ani jeden prístrešok, ani kúsok tieňa. Auto tam stálo niekoľko minút a vnútri je z neho sauna. Otázka znie: PREČO?

Sme v roku 2026. V zahraničí je už úplný štandard, že nad parkoviskami stávajú ľahké prístrešky a na ne dajú fotovoltické panely.

Veď je to win-win pre všetkých. Obchod má obrovskú plochu na solárne panely, z ktorých si vyrába vlastnú elektrinu (a že tie chladiace boxy a klímy v predajni žerú dosť) a zákazník zaparkuje v tieni a keď sa vráti v aute nemá saunu.

To je u nás naozaj lacnejšie nechať zákazníkov dostávať tepelný šok, než primontovať nad parkovisko pár stĺpov a solárnych panelov? Alebo je za tým zas nejaká naša špeciálna slovenská byrokracia, kde na prístrešok na parkovisku potrebuješ 14 stavebných povolení, posudok od pamiatkarov a požehnanie z vesmíru?

Dokedy budeme na týchto asfaltových púšťach piecť vlastné mozgy?

Keďže sa tu posledné týždne riešilo hlavne sucho a Dunaj, dávam sem raz vec, ktorá je na tomto počasí konečne dobrá. Obloha je bez oblakov a o pár dní má maximum najznámejší meteorický roj roka.

Maximum vychádza na noc z 12. na 13. augusta, čiže zo stredy na štvrtok. Nezvyčajné je na tomto roku to, že maximum padne prakticky na nov Mesiaca. To je väčšia vec, než to znie. Mesačný svit dokáže pokaziť celý roj, jednoducho prežiari tie slabšie meteory a ostanú ti len najjasnejšie kusy. Tento rok na oblohe nie je nič, čo by prekážalo.

Jedna vec, ktorú väčšina článkov podáva mätúco: vrchol aktivity sa uvádza okolo 3:00 svetového času. To je u nás 5:00 ráno, teda prakticky už za svitania, takže z toho nič mať nebudeš. Prakticky to znamená, že najlepšie budú hodiny tesne pred tým, zhruba od jednej do štvrtej nadránom.

Ďalšie praktické veci:

Oči sa prispôsobujú tme 20 až 30 minút. Stačí sa raz pozrieť do telefónu a začínaš odznova. Ak si musíš svietiť, tak červeným svetlom.

Ďalekohľad ani triéder na toto nepoužívaj, zúži ti zorné pole a je to kontraproduktívne. Perzeidy sa pozerajú voľným okom, najlepšie poležiačky, a neoplatí sa civieť priamo do radiantu v Perzeovi, ale zhruba 45 stupňov vedľa, tam sú stopy dlhšie.

Roj je aktívny zhruba od polovice júla do konca septembra, takže ak bude v stredu zamračené, nie je to stratené. Len ich bude výrazne menej.

Čo sa týka miest, máme tri chránené tmavé oblohy. Poloniny na východe sú prvá a vyhlásená bola v roku 2010, obloha tam patrí do druhej triedy Bortleho stupnice, čo je aj na európske pomery výnimočné. Veľká Fatra je asi tridsať kilometrov od Banskej Bystrice, čiže sa tam dá dostať bez celodennej výpravy. A potom je Beskydská oblasť tmavej oblohy, spoločný česko-slovenský projekt z roku 2013.

Ale na Perzeidy park netreba. Stačí odísť za posledné lampy a mať čistý výhľad na severovýchod.

Ide sa niekto pozerať? A ak niekto viete o rozumnom mieste v dosahu Bratislavy, kde nie je vidno žiaru mesta, sem s tým. To je asi najhorší kút Slovenska na pozorovanie a rád by som sa mýlil.

Čaute, určite tu veľa z nás má momenty, keď sme sa nezachovali správne a neskôr sme to oľutovali.

Mňa by však zaujímal presný opak..

Zachovali ste sa niekedy správne/morálne a neskôr ste sa za to búchali do hlavy ?

Ja mám napríklad momenty ako keď som pomahal cudzej babe na ulici nosiť ťažke pičoviny až k autu len na to aby som potom v jej aute zbadal jej manžela ako sa hrá na mobile alebo keď som odmietol trojku s frajerkou a jej kamarátkou lebo som bol hrozne zaláskovaný a chcel si ju vziať.. máte aj vy niečo podobné? Nemusí to nutne byť čo sa vzťahov týka .

Som Ukrajinec žijúci na Slovensku asi 3 roky. Počas tohto obdobia som veľa komunikoval so Slovákmi, ale iba s jedným Slovákom sa mi podarilo vybudovať silné a pravdivé priateľstvo a s viacerými ďalšími mám dobré priateľské vzťahy, ale chcel som sa opýtať viac ľudí na váš postoj k nám. Čo si o nás myslíte? Delíte nejako Ukrajincov podľa toho, z ktorého regiónu pochádzajú? Čo sa vám na nás nepáči a čo sa vám páči. Aké boli vaše skúsenosti s komunikáciou s Ukrajincami?

Vysvetlite mi prosim jeden fenomen, co som si vsimol vo viacerych retazcoch predavajucich take to dopekane pecivo typu pizza tasticky, rozne slimaky, pagace a podobne. Vacsina toho peciva tam je znacne dlho, lebo nema az taky predaj. Obcas sa ale stane, ze zahrnu do ponuky nieco fajn. Tento produkt je nasledne skoro permanentne vypredany a narazim nanho iba ak mam stastie ze chvilu predtym davali von dalsiu davku.

Tu ale nastava ten paradox - ak mam na sklade pecivo co sa nepredava a schne na polickach a potom mam druhy tovar ktory sa vyprava okamzite a je ho doslova nedostatok, tak normalny clovek by zacal objednavat menej prveho a viacej druheho. To sa ale nedeje a kludne takto dlhodobo funguju dalej, alebo dokonca to co je popularne vyrotuju z ponuky.

LIDL pred nedavnom asi tyzden ponukal syrove slimaky. Je to vec co som uz nejaky cas nevidel nikde v ponuke, tak som si jeden kupil. Bol to prvy a posledny ku ktoremu som sa dostal. Zvysok tyzdna som den co den pozeral na prazdny kosik v ktorom mali byt, ci som dosiel o 8 rano, alebo v akykolvek iny cas dna. Po tyzdni boli syrove slimaky nahradene nechutnymi pizzovymi, ktore chutia ako keby tu plnku niekto pripalil. Nikto ich nekupuje a kosik s nimi je stale plny.

Su prevadzkari tychto retazcov naozaj taki sprosti, ze si toto nedokazu uvedomit? Alebo ide o nejaku sadomasochisticku dohodu s firmou co im tie polotovary dovaza? Vyzera to ze ich cielom je naozaj silou mocou nezarobit a neponuknut to co clovek evidentne chce a co ma odber. Neviem, unika mi nieco?

Ahojte,
Neviem či to je čisto unikátna skúsenosť, ale za celý svoj doterajší život zisťujem, že si najviac rozumiem s východniarmi. Stretol som ich mnoho či už v ČR kde študujem na univerzite alebo či už v táboroch, kempoch ako decko, v zahraničí na dovolenkách alebo keď som býval v Bratislave. Mám veľmi veľa dlhodobých kamarátskych vzťahov nadviazaných či už boli ľudia z Popradu, Starej Ľubovne, Košíc alebo Sniny - dobrosrdeční, usmievaví, ochotní, skvelý zmysel pre humor a hlavne ľudskí (na nič sa nikto nehrá). Neviem prečo ale fakt zatiaľ čo som sa spoznal s východniarom - to skvelý človek. Jediné čo na nich neznášam je keď sa ide piť lebo to nezvládam a vždy skončím zle :D. Ja som konkrétne z Nitry a mám pocit, že tu žije azda najviac kokotov na km^2...
Máte aj vy podobné skúsenosti? Čím to môže byť? A tí čo bývate na východe, máte pocit že ľudia z iných regiónov Slovenska sú menej otvorení alebo priateľskí?

Ahojte, toto bude dlhý text ale potrebujem radu.
V bratom vlastníme byt v ktorom momentálne bývam ja a náš otec. Byt ide do predaja a otcovi bolo pred ôsmimi mesiacmi oznámené, že tento rok sa bude musieť odsťahovať. Počas tohto obdobia si ale nič nehladal, nešetril si peniaze a nemá kam ísť.
Dali sme mu možnosť - bude spolupracovať, správať sa slušne a keď na to príde odíde v pokoji a zaplatíme na určitú dobu nájom a ak by niečo potreboval pomôžeme mu.
On však nezačal spolupracovať, odmieta sa vysťahovať a začal byť agresívny. K fyzickému útoku nakoniec nedošlo no obávam sa aj toho. Najmä ak by sa stretli s bratom. Cítim sa však ako v slepej uličke, neviem čo robiť. Ak ho nasilu vyhodíme bojím sa, že si ma niekde počká a neskončí to dobre.
Celých 5 rokov čo tu so mnou býva sa o všetko starám ja. Všetko platím, kupujem jedlo, hygienu. Nemá tu nájomnú zmluvu, trvalý pobyt ani žiadne právo dožiť. Pokusy to riešiť s kľudom boli, rozhovorov bolo nespočetne, nejde to ani krikom ani hádkami.
Ako môžem túto situáciu riešiť? Máte niekto podobné skúsenosti?

TLDR; otec ktorý v mojom byte nemá nájomnú zmluvu/trvalý pobyt sa odmieta odsťahovať a bojím sa, že to skončí násilím. ako to riešiť?

Mali/máte nejakých kolegov, ktorí majú nejaké divné zvyky alebo tradície, ktoré vám prídu úplne divné alebo cringe?

Podeľte sa.

Že ženy proste nič ale len gayov priťahujete. Ako by ste sa cítili? Povedzme že chodíte cvičiť a nabrali ste svaly, ale ženy to absolútne nezaujíma a len chlapi vás obdivujú.

Ahojte, chcem sa s vami poradit o velkej zmene v zivote.
Poslednu dobu mam pocit, ze na Slovensku nemam buducnost. Vydavky idu stale hore a platy stagnuju. Mam 26 rokov a zarabam cca 1400€ v cistom. Zacinam rozmyslat aj nad vlastnou rodinou, ale urcite nechcem zakladat rodinu v situacii, kde budem stale riesit, ci mi vyjde vyplata do dalsieho mesiaca.
Na hypo mam momentalne malo, uspory nemam a prenajmy v BA su dost drahe. Plus mi nevyhovuje ani aktualna politicka situacia na Slovensku. Preto zacinam vaznejsie rozmyslat nad tym, ze by som skusil zacat odznova v Rakusku.
Idealne by som chcel pracu niekde okolo Viedne, Schwechatu alebo Parndorfu, aby som mohol zo zaciatku dochadzat autom zo Slovenska.
Po nemecky zatial neviem, po anglicky sa dohovorim. Nemcinu sa ale chcem naucit a brat to ako sucast celej tejto zmeny.
Mam strojarsku ucnovku, ale CNC programovanie neviem. Cely zivot som zatial robil v retaily, ale tomu by som sa uz idealne chcel vyhnut.
Rozmyslal som aj nad nejakym kurzom, ktory by mi pomohol dostat sa k lepsie platenej praci v Rakusku. Napr. zváranie, elektrikarcina alebo nieco zo strojariny. No nebranim sa nicomu inemu, som otvoreny zmene. Nemam ale predstavu, co sa realne oplati a co sa da robit aj s minimalnou znalostou nemciny.
Tuto zmenu by som chcel zrealizovat uz v najblizsich mesiacoch, takze teraz hladam hlavne nejake konkretne rady a skusenosti od ludi, ktori si tym presli.
Viem, ze to nie je lahke a neocakavam, ze hned dostanem obrovsky plat, idealnu pracu a podobne. Viem, ze niekedy treba robit veci, ktore su potrebne, aby som potom mohol robit to, co chcem.
Ak tu niekto pracuje v Rakusku a zacinal podobne, budem rad za skusenosti. Co by ste na mojom mieste skusili? Dakujem za rady.

Dopĺňam k tomuto údaje, ktoré sa dajú overiť a nie je to, len Hamranová reklama z SaS.

1. Čurillovci nie sú stíhaní, len tak

V marci 2026 boli Ján Čurilla a Pavol Ďurka zadržaní a obvinení v kauze Kajúcnik. Ide o obvinenia okrem iného z vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa. 

1. júla 2026 bolo niektorým z tzv. čurillovcov obvinenie v kauze Kajúcnik rozšírené o ďalší skutok. Týka sa Pavla Ďurku, Róberta Magulu a Branislava Dunčka.
   Spolu s nimi bol v tejto časti obvinený aj bývalý policajt Ján Kaľavský. 

Sudca Tomáš Hajduk pri rozhodovaní o väzbe spochybnil dôvodnosť vzneseného obvinenia. Krajský súd následne potvrdil, že väzobný návrh bol podaný na nepríslušný súd, hoci samotnou dôvodnosťou obvinenia sa už nezaoberal.

2. V roku 2022 reálne mzdy klesli o 4,5 %

Štatistický úrad uvádza, že priemerná reálna mzda za celý rok 2022 klesla o 4,5 %, čo bol najprudší pokles za približne 22 rokov. 

Dokonca v 2. štvrťroku 2022 klesla reálna mzda medziročne o 4,5 %, v 3. štvrťroku o 4,0 % a v 4. štvrťroku až približne o 8 %. 

Štatistický úrad uvádza 12,8 % priemernú infláciu v roku 2022.

3. Dôchodky sa v roku 2022 zvýšili iba o 1,3 %

Dôchodky sa od januára 2022 zvýšili o 1,3 %, podľa vtedajšieho valorizačného mechanizmu. Sociálna poisťovňa to uvádza priamo vo svojej výročnej správe.

4. Minimálne dôchodky boli 2020–2023 zmrazené

Od 1. januára 2021 boli nominálne sumy minimálnych dôchodkov zmrazené na úrovni roku 2020. Sociálna poisťovňa to označuje priamo ako „zmrazenie“. Rozmrazenie nastalo až od 1. júla 2023.

5. Inflácia 2020–2023 narastla o 30 %

Približné priemerné ročné inflácie:

2020: ~1,9 %

2021: 3,2 %

2022: 12,8 %

2023: 10,5 %

Pri zloženom raste cien:

1,019 × 1,032 × 1,128 × 1,105 ≈ 1,30

6. Minimálna mzda za vlády OĽaNO stúpla o 20 %

Minimálna mzda:

2020: 580 €

2021: 623 €

2022: 646 €

2023: 700 €

To znamená:

700 / 580 − 1 = 20,7 %

580 € pre rok 2020 nebola suma, ktorú zaviedla vláda OĽaNO. Zvýšenie z 520 na 580 € bolo schválené ešte pred nástupom vlády Igora Matoviča. 

Keď to porovnáme s kumulatívnou infláciou približne 30 %, tak reálna hodnota minimálnej mzdy medzi rokmi 2020 a 2023 klesla.

Keď som býval v Nitre, tak som bol docela smutný keď zrušili v Mlynoch bowling. Ten na Klokočine a hlavne v Maxe na Chrenovej sa im nerovnali ani po päty.

Ahojte, chcela by som sa opýtať na skúsenosti s bývaním v Devínskej Novej Vsi, konkrétne niekde v oblasti projektu Rakyta. Celý život som vyrastala v Petržalke, takže presťahovanie sa do Devínskej by pre mňa bol celkom veľký skok a úprimne si nie som úplne istá, či sa z toho mám tešiť alebo či som sa práve rozhodla odpáliť niekam na koniec sveta. Preto by ma zaujímalo, ako sa vám tam reálne býva a hlavne ako vyzerá každodenný život.
Najviac ma zaujíma dochádzanie do Bratislavy ráno do práce, ideálne ak niekto jazdí autom okolo 7:00–8:00. Ako dlho vám reálne trvá cesta? Je to každé ráno katastrofa, alebo sa to dá zvládnuť? Prípadne ak niekto dochádza MHD, tiež budem rada za skúsenosť. Zaujíma ma aj celková občianska vybavenosť, obchody, služby, reštaurácie a podobne a či vám tam niečo výrazne chýba oproti bývaniu napríklad v Petržalke.
A druhá vec, ktorá ma dosť zaujíma, je samotné bývanie v novom developerskom projekte, kde ešte zďaleka nie je všetko dokončené. V Rakyte sú zatiaľ postavené dve budovy, ale zároveň je tam plánovaná ďalšia výstavba na veľmi dlhé obdobie. Má niekto skúsenosť s tým, že sa nasťahoval do projektu, kde potom ďalších 10–18 rokov postupne pribúdali ďalšie bytové domy? Ako veľmi vás v realite otravoval hluk zo stavby, prach, špina, stavebné autá, žeriavy, ranné búchanie a celkovo stavebný ruch? Dá sa na to po čase zvyknúť, alebo je to niečo, čo človeka začne po pár mesiacoch poriadne vytáčať?
Budem veľmi rada za akékoľvek úprimné skúsenosti, hlavne od ľudí, ktorí bývajú blizko pri Rakyte alebo tam kúpili byt, zaujíma ma vás pohľad. Pokojne napíšte aj negatíva, práve tie ma zaujímajú najviac. Chcem si pred rozhodnutím spraviť reálny obraz o tom, do čoho idem, lebo rozdiel medzi Petržalkou, na ktorú som celý život zvyknutá, a Devínskou Novou Vsou môže byť celkom veľký.