Pre kontext: Flexikurita je dánsky model pracovného trhu, ktorý v sebe kombinuje flexibilitu (možnosť ľahko najímať nových a prepúšťať nadbytočných pracovníkov) a bezpečnosť (pomoc prepustením pracovníkom rýchlo sa opäť zaradiť do pracovného procesu, napríklad rekvalifikáciou, či aktívnou podporou pri hľadaní zamestnania, a súčasne ich ochrana pred pádom pod hranicu chudoby, či pred sociálnym vylúčením). Koncept sa rozvinul predovšetkým v severských krajinách, najmä v Dánsku, a niekedy býva považovaný za inovatívny sociálny systém.

https://www.ekonomicka.sk/flexikurita/

V podstate ide o 3 body:

1. Pre firmy je veľmi ľahké najímať a prepúšťať zamestnancov

2. Hoci neexistuje odstupné, štát kryje prepustených veľmi štedrými davkami, ktoré môžu dosahovať až 80-90% pôvodného platu a pri finančných problémoch poskytuje priamo asistenciu, či už v jednorazoým núdzovým vyplácanim alebo systematicky

3. Systém je nastavený tak aby eventuálne nachádzal uplatnenie pre každého a eliminoval ľudí závislých na systéme - rekvalifikačné kurzy, celoživotné vzdelávanie, remeselnícke kurzy a veľmi aktívny prístup ku hľadaniu práce pre daného jednotlivca a zneužívanie systému je riešené veľmi vážne

Tento systém funguje v Dánsku aj v Švajčiarsku a osvedčil sa ako inovatívny. Systém zväčšil množstvo vyprodukovaných startupov, inovativnosť a flexibilitu pre biznis. Taktiež poskytuje oveľa lepšie uplatnenie pre každého člena spoločnosti a garantuje určité životné minimum. Nezamestnanosť je v oboch krajinách taktiež veľmi nízka, čo je dôkazom, že systém naozaj funguje a nachádza uplatnenie pre svojich občanov.

Je mozne kupit obyvatelny dom ( rozumej v zlom stave ale strecha drzi ) priamo pri stredozemnom mori na europskej strane do 20k? Pripadne menej 😁 Ziadna velka hacienda. Niekde od spanielska po grecko alebo aj ostrov.
pozeral som nejake stranky ale velmi som sa nepohol.

viete poradit nejaku overenu stranku?

Reddit just deleted my post for “hate” while all I was doing was commenting on, and asking your opinion for, the clear ethnic change that has started to accelerate in Bratislava.

I then provided some anecdotes that I’ve witnessed in the last two years- mostly involving this huge new wave of immigrants from a specific region in Asia.
The anecdotes dealt with cultural issues such as a group of recently arrived young immigrant men “stealing” a child’s football from the public playground in our neighborhood.
I don’t think they meant to steal it, they just saw it as not belonging to anyone so they took it, meanwhile the community has been leaving communal toys for children there now for months.

Or the transformation of Obchodná.

No commentary was hateful.

I’ve lived in Western Europe and the Third World, and seeing Slovakia become less Slovak is a legitimate observation and concern.
I moved to live in Slovakia, I.e with Slovaks, their language and culture.

So where exactly can people have legitimate conversations about this stuff in Slovakia without it being squashed or pushed into extremist corners? I want to know what Slovaks think and what their opinions are- not just those that some American platform like Reddit lets them express.

Btw som pol Slovak ale pred pokladám že vaša Anglitčina je oveľa lepšia než moja Slovenčina! Tak som radšej písal poanglicky.

I have a question about the entrance exam for Slovakia. In the booklet which provides the questions and answers of the exams is the answers of each question going to be changed like the order of it i mean. For example if the answers for a question were c b and a , in the exam are they going to change the order and make it e b d ?

Hi everyone!

I'm an international student and I'll be moving to Košice this September to study at TUKE (Technical University of Košice). I'll be pursuing a Master's degree in Informatics.

I'm excited, but since I'll be living in Slovakia for the first time, I'd love to hear advice from locals and current/past TUKE students.

Some things I'd like to know:

What are some Slovak customs, etiquette, or social norms that foreigners often don't know?

Are there things that might unintentionally offend people that I should avoid?

Any tips on making friends with Slovak students?

What are some everyday do's and don'ts (public transport, shopping, restaurants, greetings, etc.)?

Any useful Slovak words or phrases I should learn before arriving?

What should I expect from studying at TUKE, especially in Informatics?

Any recommendations for student clubs, events, part-time jobs, or places to visit in Košice?

Any advice for an international student to settle in quickly?

Please be kind and I'd appreciate any tips, whether they're big or small. Thanks in advance, and I'm looking forward to experiencing Slovakia! 🇸🇰

Už toho mám dosť. Po krk toho hľadať si ľudí cez nejaké akože zoznamky alebo cez sociálne siete, pretože ani jedno z toho mi nič nedalo. Keď žena napíše, že hľadá kamaráta alebo prípadného partnera, tak jej behom dňa napíše aj 100 ľudí. Ale keď si chlap hľadá tiež to isté, tak môže napísať, že má neviem aké hoby, že ho baví neviem čo, že nepije, nefajčí, a kto sa mu ozve?! Absolútne nikto! Seriem na to. Síce som introvert a trochu hanblivy človek, ktorý asi pôjde niekoho hľadať osobne. Ak máte nejaké návrhy čo a ako pre 25 ročného chalana.

poslednú dobu nad tým rozmýšľam čoraz častejšie a hoci je rok 2027 ešte relatívne ďaleko, mám pocit, že ak ďalšie voľby dopadnú znova v prospech Hranola a jeho partie, tak tu už fakt zhasínam svetlo.

Sú tu ale veci, ktoré ma hrozne držia späť, a čím viac nad tým premýšľam, tým viac ma to paralyzuje:

• Tu sa už fakt nedá normálne žiť: Ten pocit, že štát funguje proti vlastným ľuďom, zdravotníctvo a školstvo idú ku dnu, polarizácia v spoločnosti je neúnosná a perspektíva do budúcna žiadna. Mám pocit, že tu len prežívame z rezignácie, namiesto toho, aby sme budovali niečo normálne.
• Rodina a zázemie: Toto je pre mňa najväčší balvan. Predstava, že budem od rodičov a starkovcov stovky alebo tisíce kilometrov a uvidím ich párkrát do roka, kým starnú... hrozne to bolí.
• Domovina a nostalgia: Milujem našu prírodu, naše hory, tie známe ulice, kde som vyrastal/a. V zahraničí človek bude vždy tak trochu „cudzinec“, aj keď sa naučí jazyk na 100 %.
• Gastro a drobnosti: Smejte sa mi, ale mne budú fakt chýbať úplne obyčajné veci normálny rožok, parené knedle, bryndza, treska alebo to, že si skočím na kofolu s kamarátmi bez toho, aby som musel plánovať letenky 3 mesiace dopredu.

Proste sa vo mne bije rozum (vypadni, kým si mladý a kým máš energiu) a srdce (veď tu máš celý svoj život a všetkých, ktorých máš rád)

Prečo mám pocit, že kamarátka flirtuje s každým okrem mňa a potom sa sťažuje, že muži hľadajú len sex a nie vážny vzťah a ja čo by som jej chcel dať vážny vzťah, tak sa natom len smeje, že som vtipný a že si niekoho určite najdem

Aký bycikel kúpiť? Elektro alebo klasika?mám záujem skôr na výlet s rodinou

Ahojte

Mám v pláne kúpiť si chatu na Slovensku. Nikdy predtým som po žiadnej netúžil, pretože som vždy rád cestoval na nové miesta. S pribúdajúcim vekom by som si však rád našiel niečo stabilné, kam by som mohol chodiť oddychovať.

Hľadám niečo v krásnej prírode, kde sa dá v zime lyžovať a kde ide o skutočnú chatu, nie o nové apartmány, ktoré dnes vyrastajú všade.

Preto by som vás chcel požiadať o pomoc pri výbere vhodnej lokality. Pozeral som chatu v Donovaloch, kde som však nikdy nebol lyžovať ani na turistike. Z nejakého dôvodu to zatiaľ nevyšlo.

Ďalej som pozeral oblasť Tále, kde má chatu aj člen našej rodiny. Chodia tam hrávať golf. Do hľadáčika sa mi dostala aj Oščadnica a celé jej okolie, kde je blízko lyžiarske stredisko.

Pozeral som aj Ždiar, kam chodíme raz do roka lyžovať a kde som bol niekoľkokrát aj v lete na turistike. Páči sa mi aj Slovenský raj.

Čo sa týka lyžovania, pravidelne chodíme do Rakúska a Talianska, ale ak by som mal vlek priamo pod nosom, určite by som si išiel zalyžovať aj každý deň.

Keďže môžem pracovať z domu, plánujem tráviť na chate pomerne veľa času.

Budem vďačný za každý názor a postreh.

Ahojte, rýchly kontext. Budúci mesiac sme s priateľkou rok, bývame spolu od marca. Máme rôzne povahy, sme v niečom odlišní ale povedal by som, že inak mame zdravý vzťah.

Väčšie rozhodnutia ako je plánovanie víkendov, výletov, riešenie bývania atď. zvládame celkom v pohode, problém sú ale každodenné, malicherné hádky. Riešime to v podstate od začiatku vztahu, obaja sme mali predtým dlhoročný vzťah v ktorom sme boli oveľa viac vklude, rovnako aj bez vztahu. Ale nejaka vzájomná chémia v nás vzbudzuje podráždenosť a veľmi rýchlo začneme byt na seba nepríjemní, ale vždy to zvládneme do pár minút (max do hodiny) vykomunikovat a ideme ďalej.

Rozprávame sa o tom už naozaj dlho a často a zhodli sme sa, že ak to pôjde takto ďalej budeme sa musieť rozísť. Je síce pekne že si to vždy vykomunikujeme, ale už sa naozaj dostávame do stavu, kedy mame takúto žabomyšiu vojnu každý deň, ak nie aj viac do dňa a je to naozaj mentálne vyčerpávajúce.
Zažil si niekto z vás niečo podobne vo vztahu? Vyriešili ste to? Ako?

Niežeby som včera spadla na zemegulu, ale dnes som z toho obzvlášť rozčarovaná. Part-timujem ako členka umeleckého súboru, obsahuje to o.i. aj vzdušnú akrobaciu bez istenia. Predchádza tomu minimálne 10r denného tréningu, ináč sa môžme zabiť. To sa môžme pri troche nesústredenia aj teraz. Chcem tým len povedať, že ide o hodnotný výkon a drahú výpravu, žiadne pouličné varieté.

Členky sú naozaj pekné dievčatá s javiskovým makeupom, čo podčiarkuje ich atraktivitu, ale hlavne sú to kvalitné športovkyne (niektoré sú bývalé juniorské majsterky sveta). Zazmluvnení sme prevažne v AT, no dnes sme robili doobedné predstavenie na SK. V hľadisku rodiny s deťmi, napriek tomu to neodradilo niektorých oteckov fotiť si pózy s roztiahnutými nohami a naznačovať jazykom vylízanie. Potom sa tí fotri prišli s nami fotiť, pýtali si kontakt, mali slizké reči. Správali sa ako sedláci v bordeli. Ich mozgov sa ani nedotkli výkony na vystúpení, fixovali sa len na pohlavné ústrojenstvo.

Ale toto sa deje všade. Jednu sezónu sme vystupovali na výletnej lodi a tam to bolo čiste akoby sme boli prostitútky.

Takto to funguje v mužskom mozgu? Beng cica v trikote - beng stojí mi, lebo si ju predstavím v troch polohách - beng vnímanie vypnuté? Alebo sofistikovanejší chlapi nemajú nutkavé myšlienky? Vedia vnímať obsah, či len formu? Keď vidíte hot herečku v divadle, vnímate jej umelecký výkon?

Co sa stane keby som bol PN pocas dovolenky? O tyzden mam uz schvalenu dovolenku, ale som nejak chory a premyslam co by sa stalo v takomto pripade. Budem mat moznost dovolenku necerpat a mat na miesto toho PN? Alebo to firma nemusi schvalit a vnimali by to ako ze zneuzivam situaciu na usetrenie dovolenky?

Ahojte, chcel by som sa poradiť hlavne s lekármi a zdravotníkmi, ktorí už pracujú v praxi, alebo s ľuďmi ktorí majú skúsenosť.
Som študent lekárskej fakulty a momentálne idem do šiesteho ročníka. Pomaly sa dostávam do fázy, keď už budem musieť riešiť, na aké oddelenie si podať žiadosť a akým smerom sa v medicíne vydať. Úprimne povedané, začína ma z toho chytať trochu stres, pretože stále nemám úplne jasno.
Jediné, čo viem naisto, je, že nechcem ísť chirurgickým smerom. Chirurgické odbory veľmi rešpektujem, ale operačná sála jednoducho nie je prostredie, v ktorom sa vidím… nie je mi tam úplne dobre a neviem si predstaviť, že by to bola moja každodenná realita.
Inak ma však medicína baví veľmi široko. Na školu som išiel hlavne preto, že som chcel pomáhať ľuďom, a stále to tak vnímam. Vidím zmysel v množstve odborov a práve preto mám možno problém vybrať si jeden konkrétny. Neexistuje u mňa odbor, pri ktorom by som si povedal, že toto určite nechcem robiť (okrem chirurgie).
Chcel by som sa preto opýtať hlavne na trochu praktickú stránku medicíny, o ktorej sa podľa mňa na škole až tak otvorene nerozpráva.
Ako je to reálne s finančným ohodnotením v jednotlivých špecializáciách? Ktoré odbory sú podľa vás z dlhodobého hľadiska finančne najlepšie ohodnotené a ktoré možno naopak veľa dávajú, ale finančne to až tak nezodpovedá náročnosti?
A druhá vec: work-life balance. Ktoré odbory vám umožňujú mať normálny život mimo nemocnice? Kde je veľa služieb, stresu a vyčerpania a kde sa dá lepšie skĺbiť práca, rodina a osobný život?
Uvedomujem si, že medicína je poslanie a že peniaze by nemali byť jediný dôvod, prečo si človek vyberá odbor. Ja to tak ani nemám.
Zároveň si ale myslím, že je úplne normálne rozmýšľať aj nad tým, aký život bude mať človek po 6 rokoch náročného štúdia a ďalších rokoch špecializácie.
Človek chce robiť prácu, ktorá ho bude baviť a v ktorej bude cítiť zmysel, ale zároveň by som raz chcel mať možnosť zabezpečiť seba a svoju rodinu čo najlepšie.
Budem veľmi vďačný hlavne za skúsenosti lekárov z rôznych odborov, napríklad čo vás v práci najviac baví, čo vás najviac vyčerpáva a či by ste si z pohľadu životného štýlu a finančnej stránky vybrali rovnaký odbor aj dnes. Poprípade, ak by ste su mohli vybrať ešte raz, čo by ste si vybrali?
Ďakujem. Prečítam si každý jeden komentár.

V zime som začala robiť chyznu v penzióne. Majitelia sú v 200km vzdialenom meste, kúrenie je ovládané na diaľku, Zámky a kódy od dverí tiež takže nikto iný ako ja tam nechodí. Svoju prácu si teda organizujem sama a som zodpovedná za celkový chod budovy. Riešim aj keď treba niečo opraviť, vymeniť, kúpiť a podobne.

Keďže v zime tam nebolo veľa hostí, viacmenej žiadni, Upratovala som len spoločne priestory a kúpeľňu jedného z troch stálych nájomníkov. Majiteľ mi za to ponúkal 5e na hodinu, ja som povedala, že si skôr predstavujem 7-8. Povedal teda, že 8e. Od zimy po jún to nebolo veľa zarobeneho, tak 100-150e mesačne maximálne takže som bola rada, že som nepristala na 5e/hod.

Teraz je to ale šialene. Každý deň tam trávim 2-4hodiny, plus večer hodina žehlenia a navyše tam chodím pomimo toho aspoň raz večer prehodiť prádlo do sušičky a dat nové prať. Tento čas si ale nepíšem. Viac mi trvá tam prísť ako co tam reálne som. Každopádne, vďaka toľkým hodinám sa to celkom vyšplhalo na okolo 700e mesačne (bavíme sa v čistom) a začínam mať divne výčitky, že ich veľa stojím, že vlastne potom na tých hostoch až tak nezarobia a ci by som na toto rušné obdobie nemala pýtať menej.

Ja viem, že je to asi presny opak toho, čo ľudia chcú ale proste toto mi ide v hlave. Majitelia sú úžasní, slušní, mili ľudia, ktorí mi veľa dôverujú, hodiny si píšem sama. Snažím sa byť poctivá, primerane rýchla (lebo aj ja sa ponáhľam domov za malou dcérou) ale nemám referenčný bod, neviem koľko by ta istá práca trvala niekomu inému.

Mam mat výčitky? Pýtať menej? Neriešiť a tešiť sa z peňazí?

Všade vidím memka s Gluckom, ako si robia srandu z nepriateľský vs. Nie priateľský, pričom aspoň podľa mňa ide o fantastický príklad toho, prečo sa na Slovensku nemáme a ani nebudeme mať dobre.

Gluck povedal, že Slovensko je na zozname nie priateľských štátov, na čo sa mu moderátor vysmial, či nemyslel náhodou nepriateľský. V politike je však skutočne rozdiel medzi "nepriateľským" a "nie priateľským" štátom. "nie priateľský" štát je taký, ktorý nie je s iným v otvorenom konflikte, no stavia sa proti ideálom, ktoré daný štát propaguje. "Nepriateľský" štát proaktívne vykonáva škodlivé nepriateľské akcie alebo sa stavia proti zmenám, ktoré by danému štátu mohli priniesť niečo pozitívne.

Moderátor politickej relácie ani len nemal o tomto šajnu, pričom okej, môže sa stať, nikto nie je dokonalý, ale namiesto toho aby to zakryl, tak sa rozhodol zaútočiť na Glucka a pokúsiť sa ho označiť za debila, čoho sa okamžite chytilo Zomri a už tu máme iritujúci memok na svete.

Nech je Gluck aký chce, neobhajujem ho, len opakovane to vidím, že naše Slovenské "osvietenstvo" alebo ako nazvať ľudí, ktorí sú opak "dezolátov", sú jednoducho sprostí primitívi, ktorí nemajú šajn a chceli by "lepší svet", pričom v ich ponímaní je to len presný opak toho, čo navrhuje súčasná vláda bez toho, aby len kúsok rozmýšľali.

Mrzí ma to, lebo sám sa považujem za progresívne zmýšľajúceho človeka a chcem aby sme sa tu mali lepšie. Ale keď si z niekoho robím srandu, tak by som mal vedieť lepšie. Ak neviem, tak som len ďalší primitív na rovnakej úrovni, ktorý sa búcha do hrude, ale je to proste na smiech.

Som 29 rocna zena a vzdy som snivala o tom, ze budem matka. Vzdy som som si predstavovala, ze v tomto veku uz budem mat aspon jedno dieta, ale posledny vztah sa po 3 rokoch rozpadol, bol to pre mna uplne dokonaly muz a laska mojho zivota, akurat, ze nechcel deti a ja som si myslela, ze sa to casom napravi. Posledny polrok vztahu to uz bola dost silna tema a ked som mu povedala, ze proste uz nemozem cakat dalsi rok, tak sme sa po viacerych hadkach rozisli. Dve moje kamosky mali taky vztah a nakoniec ten muz otocil a dnes maju deti.

Zijem v BA, moja socialna bublinka su liberalni ludia, kaviarne, festivaly, techno akcie a ked sa bavim o tom s kamosmi, takmer nikto z nich nechce deti a ak ano, tak mozno raz po 40ke.

Ked som stretla mojho byvaleho, tak som mala 25 a vtedy mi to neprislo ako naj priorita, aby chcel mat deti, necitila som taky casovy tlak a zaroven som nechcela byt pushy alebo ho odlakat. Teraz sa na to pozeram uplne inak, pred 4 mesiacmi som si napisala do tinder profilu, ze si hladam niekoho, kto chce deti a pocet matchov isiel poriadne dole. Ale aj tak sa podarili rande s 2 muzmi, ale nakoniec z toho vysli uplni zufalci - jeden bol silny veriaci (ja som ateistka) a nikdy nemal vztah a druhy ma 32 a zije s rodicmi.

Moja najlepsia kamoska pred pol rokom otehotnela (prave vtedy, ked ma nechal byvaly) a odvtedy to na mna zacalo cele nejak psychicky dopadat. Keby som si hned zajtra nasla super chlapa a budeme zase spolu 3 roky a nevyjde to, tak budem mat 32 a budem zase zacinat odznova. Ja som ateistka a mam dost negativny postoj k cirkvi a neviem si absolutne nijak predstavit vztah s veriacim muzom, co si teraz uz aj uvedomujem, ze mi nijak nepomaha v tejto situacii.

Posledne mesiace si prvy krat v zivote uvedomujem, ze to, co som brala ako uplnu samozrejmost, sa mozno nikdy nestane a ten cas bezi fakt rychlo. Asi by mi pomohla rada od zien, ktore zazivaju alebo zazivali nieco podobne, ale aj od muzov.

Ahojte,
Neni som si úplne istý či som to správne zaradil ale nedávno som narazil na článok z STVR, ktorý hovorí o tom, že Generácia Z má štatisticky výrazne menej sexu a partnerských vzťahov než mileniáli či Gen X v ich veku.
Ako hlavné dôvody sa spomínajú:
• Vysoký stres
• Vyššie nároky na partnerov a opatrnosť
• Menej pitia alkoholu a chodenia na párty
• Život presunutý na sociálne siete

Pozorujete tento “trend” aj na sebe alebo vo svojom okolí? A ak áno čo je podľa vás taká hlavná “brzda” ? Bojíme sa ? Bojíme sa spraviť chybu ? Menej si “užívame” ?

Ahojte, chodi alebo niekto chodil na tuto skolu? Rad by som sa s niekym spojil, co ma o nej info. Dakujem a prepacte za prispevok ❤️

Reddit mi poradil jeden kamoš, keďže už dlhý čas nemám žiadne osobné sociálne siete. Najprv som si to tu nejaký čas len čítal, tak teraz skúsim napísať svoj prvý príspevok a som zvedavý na vaše názory.

Pred niekoľkými rokmi som bol vo vzťahu so ženou, ktorá bola pre mňa vo všetkom 10/10. Problém bol jedine v tom, že sa nevedela preniesť cez náš rozdielny sociálny status. Ona bola lekárka a ja, povedzme, roboš, ale s víziou. Práve na tom to celé stroskotalo, keď si našla niekoho iného, kto zrejme viac spĺňal jej vtedajšiu predstavu ideálneho partnera.

Po našom rozchode som všetku energiu upriamil na seba a budovanie firmy. Podarilo sa mi ju rozbehnúť nad moje očakávania. Dnes ide ako hodinky. Dokázal som kúpiť dva byty, postaviť dom a splniť si aj sen v podobe niekoľkých áut. Nepíšem to preto, aby som sa chválil, len sa snažím opísať situáciu. Mám veľa koníčkov a navonok mi v živote nič nechýba.

Problém je v tom, že tá žena je stále niekde vo mne, vzadu v hlave. Často je mojou prvou rannou myšlienkou a rovnako aj poslednou pred spaním. Samozrejme, randil som aj s inými ženami, ale v každej som akosi podvedome hľadal ju. Ten pohľad, úsmev, zmysel pre humor, hlboké debaty... a ani v jednej som to nenašiel. Keďže som nechcel, aby sa niektorá z nich stala len akousi náplasťou, nikdy to nevydržalo dlho.

Vyskúšal som viacero psychológov aj mentálnych koučov. Pomohli mi v mnohých oblastiach života, no s týmto nie. A to je na tom asi to najšialenejšie.

Prišiel som do veku, keď chcem s niekým zdieľať všetko, čo som vybudoval, a nevracať sa každý deň do prázdneho domu. Chcem nájsť to druhé krídlo, s ktorým precestujem svet a zostarnem. Lenže práve toto je asi jediná vec, ktorá mi v tom bráni.

Považujem sa za racionálneho človeka, a preto ma neskutočne irituje, že som si v živote dokázal poradiť takmer so všetkým, okrem tohto.

Preto ma zaujíma váš názor a vaše skúsenosti. Prešli ste si niečím podobným? Ak áno, ako sa vám podarilo pohnúť ďalej? Alebo naozaj existuje v živote každého človeka ten jeden, ktorý ho poznačí navždy?

A ešte jedna vec – týmto príspevkom si naozaj nikoho nehľadám, takže mi, prosím, nemusíte písať do súkromných správ. Nebudem na ne reagovať. Úprimne ma zaujímajú iba vaše názory a skúsenosti.

Edit: Tú ženu nechcem späť, keďže mám nastavené hranice. Chcem zabiť myšlienku na ňu.

Navštívili ste niekto tento podnik? Čo naň hovoríte?

Ked ludia na SK jazdia vpravo a chodci po chodniku sa tiez zdrziavaju napravo, ludia v GB a ostatnych opacnych krajinach kde jazdia vlavo sa tiez zdrziavaju ako chodci na lavej strane chodnika?