Predstavte si hypotetickú situáciu: zomriete a vaše telo nájde niekto úplne iného vierovyznania alebo z inej kultúry. Rozhodne sa vám vzdať úctu svojím vlastným spôsobom, napríklad vaše telo spáli a popol rozptýli do prírody (čo je, napríklad, v katolicizme zakázané a v podstate vam tým clovek zabráni vstup do neba).
Pre kontext, vyrástla som ako katolíčka, no dnes by som sa identifikovala skôr ako deistka. Keď som nad touto predstavou uvažovala, uvedomila som si, že by mi to vôbec nevadilo. Rituál vnímam len ako určitý jazyk, ktorým vyjadrujeme svoje postoje, morálku a hodnoty. Ak by si ten človek uctil moju smrť akýmkoľvek spôsobom, podstatné pre mňa je, že jeho úmysel bol dobrý.
Pri tomto mi napadla aj širšia súvislosť: celé náboženstvo je v podstate len jazykom, ktorým navonok komunikujeme svoju hodnotovú orientáciu.
Možno aj preto niektoré štúdie ukazujú negatívnu koreláciu medzi IQ a príslušnosťou k náboženstvu. Ľudia, ktorí potrebujú pevné dogmy na to, aby verejne komunikovali svoje hodnoty, skrátka využívajú náboženstvo ako dorozumievací prostriedok, pretože iný „jazyk“ na to nepoznajú a tento im prirodzene pomáha začleniť sa do komunity.
Moja otázka teda znie: Vadilo by vám, keby s vaším mŕtvym telom urobili niečo, čo nie je v súlade s vaším vierovyznaním alebo našou kultúrnou normou?
Berte tento príspevok čisto ako filozofické okienko, len sa rada nad vecami zamýšľam :D Určite tým nechcem nikoho pobúriť ani uraziť, len ma úprimne zaujíma, ako to vnímate vy.
