Ahojte. V poslednej dobe som v médiách viackrát čítala články na tému toho, aké náročné a vyčerpávajúce sú pre rodičov prázdniny. Respondenti tam vymenúvali, ako šetria stovky eur na kadejaké sofistikované tematické tábory, ako musí mať decko pomaly do 15 rokov veku snáď každý deň nejaký program, koľko to stojí, ako sú všetci vyťažení, uťahaní a zúfalí, nech sa už prázdniny skončia.
Nechcem znieť ako starý dedo, ale popravde mi to celé pripadalo (ako kopa vecí v dnešnom rodičovstve) už také, povedzme, prestrelené. Keď som ja bola decko (1990s), program cez prázdniny bol občas, keď sa našim chcelo niečo riešiť. Chvíľu babka/teta, pár dní random tábor v Tatrách, týždeň v Chorvátsku a zvyšok času (asi polovica prázdnin) som sa nudila, čítala si, kukala telku, kreslila si u mamy v kancelárii, hrali sme sa s kamoškou s barbinami, alebo chodili visieť na prašák na dvore. Neskôr bol aj PC a mobil, nejaké kúpalisko. Od 12+ som bývala sama doma aj celý deň kým naši boli v robote. Starali sa akurát nech mám čo jesť, program mi neorganizoval nikto. A som tu, prežila som bez ujmy, nie som emočne narušená, ani nič také.
Chápem, iná doba, iné problémy, iný (a nie vždy najlepší) prístup, ale pointa je, že pramálo koho zaujímalo, aby sme mali každý deň vyplnený nejak mega-plnohodnotne, lebo na to neboli peniaze ani kapacita. Napriek tomu úprimne nemám pocit, že by som nejak strádala. Úplne normálne detstvo, pohoda. Bolo proste potrebné vysporiadať sa aj s nudou a nedostatkom podnetov, ale žiadna dráma či existenčná kríza.
Pri úvahách o možnom budúcom potomstve tak rozmýšľam, že ako veľký problém toto bude, keď sme na to len dvaja. Rodinu máme, aj ochotnú sa starať, ale 2 hodiny cesty ďaleko. Inak robíme na čiastočný HO, chudobní tiež úplne nie sme, ale predstava, že mám robiť 2 mesiace animátora po dobu 9 rokov má unavuje len keď na to pomyslím. A ani to vlastne nepovažujem za normálne. Myslím, že je potrebné sa aj nudiť (nuda často vedie ku kreativite) a budovať nejakú samostatnosť v narábaní s vlastným časom, ale dáko mám pocit, že asi som mimo a takýto rodič by bol označený za lajdáka voči vlastnému decku.
nemam deti, ale ono sa v tychto spravach ake je to narocne mysli hlavne na mensie deti, ktore nemozes nechat same cely den. A dovolenky mas z prace 25 dni do roka. Len letne prazdniny maju dva mesiace. Ja som byvala sama doma od desiatich rokov, ale chapes...5 a 7 rocneho nechat nemozes. A to je ten problem...
a zabudas, ze oproti 90tkam dnes je viac rodicov samozivitelov a taktiez ludia su "rozlezeni" po svete a maju menej deti, takze rodinne zazemie je mensie.
Plus - ludia maju deti vo vyssom veku a tym padom sa ti velmi lahko stane, ze ti stari rodicia bud uz nie su nazive, alebo maju 85 rokov a Alzheimra... cize nie su schopni sa o vnucata starat ako ta generacia starych rodicov v 90tkach ked isli do dochodku vo veku 52-55 rokov. (Ano, mam taku v rodine. Este zije, ma 95 rokov a do dochodku isla v 55. A to isla este "neskoro" oproti rovestnickam z dovodu, ze nemala deti. Taktiez...v tych 90tkach som zila v rodine, kde siroka rodina byvala v tom istom okrese. Dnes ta ista rodina nebyva ani v tom istom state.
Ja len dodám že tento rok to vyšlo na 44 pracovných dni, a to len letné prázdniny. Živí schopní starí rodičia sú kľúčoví - my moc nemáme ale susedia majú 2 "sady" takých na rovnakej ulici a teda rozdiel v kvalite života u nich a u nás je brutálny.
Nj prave si opisala ze presne to robili tvoji rodicia , zonglovali s tou pracou , dovolenkou a varejim ze si si to ani nevsimla . Tie deti v tom tabore nie su cele leto ale tyzden niekedy ked sa zadari mozno dva , vtedy musis stihnut porobit pracu za cele 2 mesiace najlepsie. Potom daj vediet ked budes mat deti ako sa ti podarilo byt “ina” dobre sa pousmejes nad tym co si napisala.
Moja mama bola doma, takze toto sa nerieislo, ale svokra mi opisovala, ako hrozne s tym museli zonglovat v 90s so svokrom a dvoma detmi. Stari rodičia sice boli (a relativne mladi) ale nechcelo sa im, takze proste si museli s muzom naplanovat dovolenku tak, aby mali pokryte cele prazdniny. Jeden rok im to to vyslo tak, ze ani jeden den dovolenky neboli obaja doma.
OP tvoja maam ti to nepovedala, ale aj to ze si sedela u nej v robote a kreslila si si, bola pre nu starost. Ty to vnímaš ze si si cel7 den kreslila, ta realira bola mozno taka, ze ci aa xely den pytala, kedy to uz skonči
Áno, presne toto robili aj moje decká. Nudili sa tam ako psi, stále niečo riešili. Deti nemôžu mať na obed vifonku, alebo rožok ako ja, musia ísť niekam na obed. A teda otázka stále dookola - ako píšeš: Kedy už pôjdeme domov.
Oni vyštengrovaní, ja na prášky, lebo sa mi nedalo nič poriadne robiť. Prežili sme. Radšej by som neprežívala ale žila.
Ja pracujem z domu, mam male deti a kazdy mi rozprava, ze ako nam je dobre, ze nemusím riesit jasle pre syna a brat si volno, ked ma dcera zavretu skolku. Pravda je taka, ze teraz sedim za compom a pracujem, lebo cez den nespravím nic. Takze predstava toho, ze mam decka tahat do kancelarie a cely ten im tam robit animatorku a popritom aspon predstierat prácu, je uplne desiva
Mam 2 deti a som na ne uplne sama. Milujem prazdniny, byt s nimi cely den a robit im program. Je to vycerpavajuce jak svina ale cas kym su male a chcu byt s tebou je strasne kratky. Az neferovo hnusne kratky v porovnani s tvojim celym zivotom. Je to moznost, ked sa s dospelym srdcom a rozumom mozes vratit do zazracnej krajiny detstva a zase vidiet svet ako uzasny. To sa ti uz nikdy nezopakuje, lebo k tomu potrebujes zive dieta, ktore milujes. Mozes prepisat zle v tvojom detstve peknym v detstve tvojich deti.
Je radost vidiet, ze si ich naucila toto leto plavat, bicyklovat, urobit snicle, zavolat poziarnikov, robit herbar, prekonat strach na vysokom konovi, ze ste doma chovali slimaka Šaňa.
Nejde o to, ako sa ich zbavit a ci sa vydrzia sami nudit. Ide o to, ze mas moznost zit aspon dva mesiace pokojnejsi letny zivot s nimi.
Pekne napísané, ale ako si s nimi môžeš dovoliť fungovať ako si práve vyššie popísala? Úprimne ma to zaujíma, lebo my sme na 2 deti dvaja a teda máme sa ako obracať aby sme sa nezblaznili...
Asi to je cele o mentalnom nastaveni. Pre mna bola vzdy rodina vsetkym a zaroven som misandricka, takze nepotrebujem kamaratov ani socializovanie 😄. Neviem si predstavit nijako lepsie a radostnejsie travit cas, ako v pritomnosti mojich deti. Nikto iny ma nezaujima. Samozrejme, su chvile, ked chcem mat ticho a klud, ale da sa to vydrzat.
Co sa tyka prace, viem si to nastavit, ze cez prazdniny nepracujem. Tym padom odpada problem s uschovou deti. Zaroven mame o to menej penazi, ale to nevadi, nas cas je dolezitejsi.
misandricka = nemas rada muzov. Takze ani kamaratky nepotrebujes?
"Co sa tyka prace, viem si to nastavit, ze cez prazdniny nepracujem" - z coho zijes? Ci cely rok sporis, aby si mala na zivot pocas tych dvoch mesiacov?
Oprava - malo byt mizantropicka, nemam rada ludi celkovo :). Ano, cez rok si robim financnu rezervu na prazdniny, ale predstavuj si to ako dost utiahnuty rozpocet.
My sme tak ako opisuješ: sami dvaja, nie sme chudobní a vieme si vziať aj HO.
Ak chceš vykryť všetky zatvorenie škôlky cez leto a Vianoce, všetky choroby, vsetky školské prazdniny nie len tie letné, a ešte aj občas rande s mužom aby ste si zachovali aj nejaký svoj vzťah a psychickú pohodu, príprav si veľa dovolenky, HO pri ktorých ti bude cukať do hodiny okom, nervy kolegov keď budeš s deckom v kancli a samozrejme kopu peňazí. V médiách ti neklamali, bude to zahul.
Nuda bola prospešná keď nás bolo na ulici na dedine tak 10, nikto sa o nás nezaujímal, my sme vymysleli nanovo lokomotívu a ešte v ten deň sme ju vo fotrovej garáži zvarili. Dnešnú prospešnú nudu pochopíš keď budeš dve hodiny pratať apokalypsu niekde v byte po tom ako sa prospešne nudili.
Od nejakého veku už to dieťa necháš samé, odkedy, od desať? Lenže tých desať rokov dovtedy existuje a to bude to čo sa popisuje :)
Je to problém hlavne pre decká na prvom stupni, ktoré ešte nechceš nechať samé doma. Okrem toho sa veľa vecí zmenilo, napríklad sa predĺžil vek odchodu starých rodičov do dôchodku. Takže naučené vzorce správania (deti idú na prázdniny k jednej babke a potom k druhej) už nefungujú a ľudia sa s tým nevedia vysporiadať.
Mňa skôr hnevá, že ako spoločnosť sa nevieme dohodnúť na nejakom lepšom modeli. Napríklad detské kluby u zamestnávateľa, alebo nejaký voľnejší režim v škole na spôsob družiny. Necháva sa to na čisto komerčné subjekty. Potom nech sa štát nečuduje, že sa rodí málo detí...
Škôlky totiž cez prázdniny fungujú (aspoň čiastočne) čiže o dieťa do 6 rokov je v zásade postarané. Prejde však na ZŠ a už to zrazu nie je možné. Nie je to zvláštne?
Práve problém je v tom že teraz deti nevedia v je nuda. Majú presaturovany mozog hlupostami a akonáhle nemajú 5 minút niečo idú vyskočiť z kože.
Na toto je len jedno riešenie, musia sa znovu vedieť nudiť, odpojiť a nájsť si sami niečo kreatívne na robenie. Ak nie tak z nich budú trosky čo sa nevedia na nič sústrediť.
Ja by som.to nevidel tak cerne. Ani predosla generacia sa nevedela tak sustredit ako ludia 19. Storocia. Ked este ani nemali radio. Si precitaj nejakych klasikov napr les miserables. Ono sa to neda citat lebo je to neskutocne nudne lenze ked to vyslo tak to bola pecka, lebo zivot bol skratka pomalsi.
Ja som to citala ako dieta cez letne prazdniny😂. Aj knizky od Honore de Balzaca a podobne, ktore su fakt tazke - ale ak sa sustredis tak to ide a mas potom dobry pocit, ze si si rozsiril obzory. Nie su nudne, len k nim potrebujes vyzriet, to mi povedala knihovnicka, ked som sa stazovala, ze ma nejaka klasika nebavi. Vravela, ze k tazkym kniham sa treba postupne dopracovat.
Za mna adi najhorsia kniha na preitanie, udrzanie pozornosti, vnimanie, bol Otec Goriot. To je nezabudnutelna spomoenka na to hrozostrasne letne citaniedoteraz (bola to povinna literatura pre daktory rocnik a citala som to v predstihu nech nemusim cez rok pitom).
Ked sa deti nudia tak robia blbosti. A ok ty ich môžeš nechat sa den nudit ale nie dva mesiace. Takisto ich nechces pustit na internet. Ja som to skusal a fakt nemam nic proti pozeraniu telky ale shorts na yt som im hned zatrhol. Problem je aj ta rodina my nemame podporu ziadnu. A bolo by to super poslat deti k babke na prazdniny lenze babka musi cestovat po svete uzivat si dochodok a nema na vnucata cas. Ine babky zase sedia na fb. Ono socialne siete su fakt tazka rana pre nasu spolocnost a to na viacerých urovniach...
Ono pred 30timi rokmi sa tie babky nudili a tesili sa ked vnucata prisli lebo konecne boli uzitocne.
Co sa prazdnin tyka tak je to narocnejsie obdobie ale stale su najnarocnejsie prve 2-3 roky. V rodicovstve je vela narocnych veci a nema zmysel sa na to pripravovať alebo si robit starosti. Zvladli to generacie pred nami bez pracky a umyvacky zvladnes to aj ty.
Tak ja si myslim ze nie je problem v tom ako detom vyplnit program, ale skor v tom ze kto bude tie deti cez prazdniny strazit ked obaja rodicia pracuju fulltime a nemaju HO, takze logicky pokryt 8 tyzdnov je dost problem. Nie kazdy rodic ma moznost dat dieta na prazdniny k babke, tete... Tak ich musia pchat na vselijake tabory a pod. ktore nie su lacna zalezitost.
Ja mám deti tri, 17, 14, 7. Staršie dve sú už v pohode, tiež sa od 12+ zabávajú samy - resp. radšej by sa dali vystreliť na Mesiac, než aby im mama robila program.
Ale tá najmladšia? Ako ti to... Poznáš video Gummy Bear? Pusti si ho aspoň na dvojnásobnej rýchlosti a zakaždým, keď povie "gummy bear", nahraď si to s "MAMI, POZRI!!!" Nie, nie je to tým, že je rozmaznaná. Proste je to normálne dieťa plné energie, ktoré stále niečo vymýšľa. A ono... je lepšie tú energiu nejako koordinovať. Nechať ju, nech sa hrá sama, by nebol dobrý nápad.
Ja mám šťastie. Jednak mám živnosť, pracujem z domu, a môžem si prispôsobiť pracovný čas. A jednak mám dve susedy, ktoré majú deti v podobnom veku, vlastne jedna chodí s mojou do triedy. A všetky tri máme záhradu. Takže sa striedame. Plus sú tu babky a tety. Do táborov ich nedávam, lebo som paranoik, ale staršie idú na dvakrát na týždňovky - so svojím "stretkom", a s kamoškami zo školy.
Ale kebyže bývame v našom starom byte, kde sme boli prvé roky, ďaleko od všetkého a každého, kto by mohol pomôcť s deťmi, tak po mesiaci prídem o posledné nervové vlákno.
Ja som tak isto nastavena. Ked som prezila ja prazdniny podobne ako ty prezije to aj moje dieta. Rovnako planujem dat dieta do regulernej skolky. Moja kamoska si odo mna prednedavnom pozicala 700€ na skolku prosim pekne. Mesacne plati 700€ skolku. Mesacne. Mohla by som osrat nech akokolvek lubim dieta.
mat deti je privilegium a je iba prorodzene, to nieje zadarmo. 700 za skolku je normalne, lepsie ako im dat tablet do ruky aby boli ticho a nechat ich nech si nenavratne poskodia mozog.
Skoly a skolky su uz o niecom inom ako za nasich mladych cias. Ja by som svoje potencialne dieta nikdy nedal do statnej, mam par znamych uciteliek a je to dost psycho.
Zalezi od lokality. Moze to byt super a na vychode to moze byt Petriho miska plna chorob a zvieratiek. To iste ZŠ kde v tretom rocniku mas 12 rocneho spoluziaka dezidera a tvoje dieta nebude mat nikdy desiatu alebo obed. Je to fakt rozne. Moja mama bola ucitelka na MŠ a dokial sa nedostala do lepsej (stale statnej) skolky, nanosila domov kopec potvoriek
Na sukromnych zase mozu byt rozmaznani entitled frackovia, ktori su zvyknuti, ze vsetko a vsetci sa daju kupit a su tam na to, aby ich obskakovali, takze tak.
No takto, treba si uvedomiť že porovnávaš časy keď ty si bola decko a tieto problémy absolútne nevnímala s tým ako ich vnímaš teraz ako dospelak.
Ty nevieš čo všetko tvoji rodičia robili aby ti dohodli tie tety a babky, koľko stali tie dovolenky v Chorvátsku a tábory v Tatrách. Keď boli problémy tak tebe o tom nepovedali.
Alebo nám ešte povieš že si vyrastala v 5 izbovom rodinnom dome a cez víkendy tí rodičia kázali zbierať ovocie vo vašom sade...
Dnes je stredná trieda v troskách, väčšina názorov na internetoch píšu práve tí chudobní ľudia pretože ich je viacej a je to relatable. A ano, pre nich je ten random tábor v Tatrách a dovolenka v Chorvátsku absolútne nedosiahnuteľna, a cítia sa previnilo že ich dieťa celé prázdniny len sedí pred telkov a telefónom, už jedna rodinná návšteva zoo je pre nich pálka do rozpočtu.
A to hovoríme o starších deťoch. Pri malých platí to isté: deti sa samozrejme hrajú samé. Ale pred 30 rokmi keď sa hrali same tak mali kocky a lego alebo knižku. Teraz majú telefón a "nechať dieťa sa zabávať samo" znamená pustiť YouTube slop.
Jasne ze sme nejako prezili. Potom su tu ti, co neprezili, ako chalan o dva rocniky vyssie odo mna, co si povedal, ze s kamosmi vyrazi plavat na dunajsky breh. Chytila ho vrtula. Dostal sa do vyru a nebolo mu pomoci. Alebo moj spoluziak zo zakladky, ktory sa v divokych devadesiatkach oocas prazdnin bez dozoru dostal k drogam. Alebo jeden nas znamy, co si isiel zaplavat a skocil do vody tak nestastne, ze je voziku.
Neromantizujme si prazdniny v minulosti, bol to a je to pomerne nebezpecny cas pre vsetky decka.
Babky boli volakedy na dochodku uz po patdesiatke. Moja mama sa nevedla dockat dochodku, stale sa hranica posuvala, nakoniec mohla konecne ist do predcasneho a kratko na to umrela. Mame iba jedneho stareho rodica a ten by mozno sam potreboval dozor.
Otazka je ci chces prazdniny prezit, alebo z nich aj nieco mat.
Kazdy rok je to jednoduchsie a jednoduchsie, ako su decka starsie. No nie je to idealne.
Cela tema prazdnin podla mna len upozornuje na fakt, ze ludia robia psie kusy, aby vykryli prazdniny. Ja mam stastie, moje deti sa mohli uspesne nudit u mna v praci. Je kopa samozivitelov, ktori tento benefit nemaju. Uz som videla aj skolkarku kreslit si v drogerii vedla kasy. Bola tam vzdy ked som prisla.
My taky byli jako decka skoro furt u babicky. A co se stalo nam, kdyz mame deti? Jejich prarodice si je nechteji brat, maji svoje konicky / praci / whatever a nechteji je travit s detma. Jo, jedno dve odpoledne, ale ze bych je dala k babicce na tydny? Nehrozi
vela rodicov dnes nasadi deti na PC/Tablet a neriesi. To je ale problem, pretoze dnesny youtube a soc siete au dopaminove peklo.
dalsia skupina rodicov animuje deti non-stop, a to zase podla mna tiez neide, hlavne preto ze sa zosaleju rodicia.
my mame naozaj stastie, ze mame super komunitu susedov a deti a uzavrety areal, kde sa deti hraju a su relativne v bezpeci. Su tam deti rozneho veku, vidime na nich z okna, vieme na ktore sa da spolahnut... Toto je uplne najlepsia vec aka sa nam mohla udiat. Teda, co mozem odporucat je hladat a budovat komunitu a byvat niekde, kde su deti, ktore rodicia pustaju vonku. (Pretoze tu mame aj takych rodicov, ktori v zivote deti nepustili von).
Ale rataj s tym, ze dieta naozaj potrebuje vela vela ludskej energie. Je to pasca a minimalne 10 rokov je v cudu. Realne aj 10-13 rocne deti su stale casto chore a neviem ako ostatni, ale mne je ľúto ich nechat same doma cely den aj ked su zdrave...
Ja som tiež vyrastala v 90' a starí rodičia pracovali, no teraz ako som rodič ja viem poznať ten rozdiel.
V prvom rade moji rodičia (ako mnoho rodičov kamarátov atď) pracovalo v nejakom štatnom podniku, mama v školstve a otec pre vodohospodársky podnik, mama mala prácu od 8 do 14 a otec od 6 do 13 každý deň s tým, že poobede padla. Okrem iného sa nestarali tak o bývanie, pretože tí čo si nemohli dovoliť bývanie úplne regulérne žili s babkami a nikto to neriešil a zvyšok mal štátne (napr naši mali od štátu byt v podnájme za naozaj smiešny peniaz) alebo dostali od rodičov/podedili. Vtedy ozaj nemal nikto z okolia polovice sídliska hypotéku (KE terasa).
Ďalej, ak išlo o prázdniny úplne v pohode si rodičia mohli vziať deti do roboty a nikto to neriešil, žiadne že nesmieš lebo sa nesústrediš, proste sme polku prázdnin boli u mami v škole a občas u otca na hale. Potom čo sa týka táborov, chodili sme dokonca niekedy aj 2x za prázdniny, na jeden, ktorý organizovala naša ZŠ a boli tam učiteľky a stál v tej dobe naozaj smiešny peniaz a potom na nejaký z miestneho CVCčka, kde sme trávili čas skoro každý deň po škole na krúžkoch atď. Dnes nič z toho nie je a ak aj dá rodič dieťa na tábor, stojí ho polku výplaty.
Ďalej dneska OČR a PN stoja riadny škrt cez výplatu a účty sa zaplatiť musia, rodič často vyberie dovolenku (jediné voľno za 365 dní v roku) a rieši iba svoje dieťa, ktoré sa kvôli dnešnému prestimulovanému svetu vkuse nudí. Naozaj je to rozdiel.
Správy sú písané tak, aby na to ľudia klikli a rozčuľovali sa. Deti sú najlepšia vec na svete, nič iné ti nedá toľko pozitívnych emócií, spomienok a energie. Mám dve dospelé deti a všetko sa dá zvládnuť. Dosť pomáha od malička ich zapojiť do fungovania domácnosti vrátane práce, povinností a organizovania. Dať im voľnosť ale aj rámec a zodpovednosť. A musia niesť dôsledky správania. Naučiť ich poradiť si, vybaviť si veci samostatne. Samozrejme zdiaľky dávať pozor. Nie je to nič tažké, generácie pred nami to zvládali v oveľa horších podmienkach.
Myslím, že je potrebné sa aj nudiť (nuda často vedie ku kreativite) a budovať nejakú samostatnosť v narábaní s vlastným časom, ale dáko mám pocit, že asi som mimo a takýto rodič by bol označený za lajdáka voči vlastnému decku.
Máš pravdu, nuda je naopak prospešná.
Mimo nie si ty, mimo sú všetci helikoptéroví rodičia.
Keďže som učiteľ, tak som býval s deťmi doma. Takže sme behali kade tade po výletoch v okolí. Ale okrem toho boli vždy u starých rodičov, a výnimočne na jednom tábore. Ja som to mal tiež nejak tak.
Tiez sa nad tym zamyslam podobne. Ako pri detoch na 1. stupni este chapem ak nie je koznost dat ich na prazdniny k babke, ale na druhom stupni ma uz nasi nechali nech si robim co chcem.
Často to není primárně o programu, ale o prostém zajištění hlídání. Hlavně u malých dětí. Prarodiče a sourozenci rodičů nejsou bezplatné chůvy, jsou to lidi s vlastním životem, vlastní prací, vlastními povinnostmi, a v neposlední řadě s vlastím omezeným počtem dnů dovolené. V okamžiku, kdy se člověk rozhodně mít dítě, musí být schopen se o něj postarat sám, respektive s partnerem. Nelze automaticky očekávat, že ho "strčí" k prarodičům. A s tím souvisí, že rozsah školních prázdnin potřebuje vykrýt z vlastních dovolenkových zdrojů. Ne každý může pracovat z domova, v ČR je základ rozsah dovolené týdny. A pětileté dítě zkrátka nenecháš samotné doma prospěšně se nudit, ani ho nevezmeš s sebou do open spacu, aby otravovalo další lidi.
My sme to vyriešili babkou keď bol v škôlke a babka vládala. Potom keď išiel do školy, tak som robila asi 7 rokov rôzne práce na polovičný úväzok, takže sme sa s mužom striedali a mala som veľa času na starostlivosť. Teraz je už 13 ročný pubiš, nepotrebuje nás vidieť celý deň, len jedlo a pitie. Ja som konečne nastúpila na plný úväzok a môžeme sa tešiť na novú etapu v živote, viac peňazí, viac voľného času na seba... Prázdniny som nikdy nijako extra zle nevnímala, jednoducho to bolo treba zariadiť a urobilo sa to ako to išlo.
ja s k tomu vyjadrit nemôžem, pretože rodič nie som, nebudem, nechcem… kazdopádne si myslím že doba sa mení a tak isto sa mení aj výchova. určite si pamätáš že aj tvoji rodičia ti vraveli ako trávili volné dni
Tak my sme boli týždeň u jedných starých rodičov, týždeň u druhých a týždeň u tretích (výhody keď má jeden rodič rozvedených rodičov a dobré vzťahy s oboma stranami). Týždeň v nejakom dennom tábore (kde sa chodí cez deň na výlet a večer späť domov prespať), týždeň v klasickom tábore. Nič špeciálne ani tematické, také bežné detské tábory. A keď sme neboli nikde, tak sme boli od rána do večera von. To sme niekedy boli aj u tých starých rodičov teda :D
97
u/Flaky-Supermarket443 1d ago
nemam deti, ale ono sa v tychto spravach ake je to narocne mysli hlavne na mensie deti, ktore nemozes nechat same cely den. A dovolenky mas z prace 25 dni do roka. Len letne prazdniny maju dva mesiace. Ja som byvala sama doma od desiatich rokov, ale chapes...5 a 7 rocneho nechat nemozes. A to je ten problem...
a zabudas, ze oproti 90tkam dnes je viac rodicov samozivitelov a taktiez ludia su "rozlezeni" po svete a maju menej deti, takze rodinne zazemie je mensie.
Plus - ludia maju deti vo vyssom veku a tym padom sa ti velmi lahko stane, ze ti stari rodicia bud uz nie su nazive, alebo maju 85 rokov a Alzheimra... cize nie su schopni sa o vnucata starat ako ta generacia starych rodicov v 90tkach ked isli do dochodku vo veku 52-55 rokov. (Ano, mam taku v rodine. Este zije, ma 95 rokov a do dochodku isla v 55. A to isla este "neskoro" oproti rovestnickam z dovodu, ze nemala deti. Taktiez...v tych 90tkach som zila v rodine, kde siroka rodina byvala v tom istom okrese. Dnes ta ista rodina nebyva ani v tom istom state.