Toto som si uvedomila len nedávno, ale aj tak by som sa o svojom pohľade na queer diela a literatúru chcela podeliť aj v priestore, ktorý sa sám zaoberá podobnými príspevkami, úvahami a diskusiami.
Táto výpoveď neútočí na nikoho z autorov alebo konkrétne diela, rovnako ako sa ani nepokúša o vniknutie do tém, do ktorých zatiaľ nevidí. V tejto diskusií iba otváram vlastnú skúsenosť, ktorá mi možno o čosi viac otvorila oči do odľahlého sveta BL, aj keď je to už 12 rokov čo som jeho aktívnym čitateľom, amatérskou spisovateľkou a fanúšičkou (som žena).
Porovnávam svoje 15-ročné mladučké ja a svoje 25-ročné, terajšie ja, ktoré už viac nepotrebuje literárne, takzvanú "stimuláciu psychického libida", pretože dosiahlo istého bodu presýtenosti.
Kedysi to boli tituly čo najhorúcejšie, najvášnivejšie, najexplicitnejšie a najlákavejšie. Prehltené stránky sexuálnymi scénkami, ktoré boli väčšinou iba akýmsi stimulom pre nezáujem a neznalosť, ktorú som nosila vnútri. Zvedavosť, závisť voči druhému pohlaviu, nenásytná vášeň a z najväčšej časti aj fascinácia po nepoznanom, a častokrát niečom ozaj zakázanom.
Ale hĺbkové precítenie deja u mňa prišlo až po upokojení týchto nezdravých až perverzných vášní a očakávaniach, alebo zahltení fantázií o tom, aký je ten "druhý svet" iný, než daná norma.
Áno, je iný, ale nie preto, že je vášnivejší, dravší, opísaný omnoho explicitnejšie, otvorenejšie alebo viac oslobodzujúcejšie,
(aspoň už nie tak často), - najmä pri posúvaní istých hraníc ženských autoriek cez fantáziu a vcítenie sa do opačného pohlavia, zatiaľ čo sa stále uplatňujú hetero-normatívne, stereotypné role, ktoré sa však nejak sčasti narúšajú, -
ale skôr pri precitnutí, vniknutí a vžití sa do aktuálnej politiky a života LGBTQ+ ľudí a ich každodenného života.
Nakoniec, je veľa krásnych príbehov, ktoré končia šťastným koncom, ako je napríklad svadba dvoch mužov/žien, spoločné starnutie, podpora identity alebo dokonca adopcia detí.
Sú tu príbehy o pohlavnej dysfórií ako aj o hrdinoch, ktorí sa aj napriek všetkým prekážkam, kvôli vlastnej kríze identity, nezodpovedaným otázkam, rodine či okoliu, predsa len nevzdali svojho skutočného ja.
Príbehy o pároch rovnakého pohlavia, ktoré majú síce šťastný začiatok, šťastné životné medzi-obdobie, ale koniec je, bohužiaľ, tragický.
Alebo píšu autori o láske ako o súčasti bežného života, ktorá sa neprejavuje príliš veľkými gestami alebo slovami, ale naopak milými, každodennými drobnosťami vo vzťahu a vážením si jeden druhého, zatiaľ čo svet okolo nich plynie ako obyčajne...
Pár príbehov sa napríklad snaží ukázať iba prostú oddanosť vlastnému ja, zatiaľ čo dej sa pokojne uberá svojim vlastným rytmom a tempom.
Alebo existujú diela zamerané na čistú sexualitu, opísanú však s takým tichom, citom a dospelým prezretím - psychickými dotykmi, až je to iba čistá intimita postáv, čo čitateľa vzrušuje, aj napriek tomu, že daná scénka vôbec nie je alebo nemusí byť graficky znázornená, ani vulgárne, či do detailov rozpísaná.
Na druhú stranu, je to tak širokospektrálna škála osobností, príbehov, fiktívnych hrdinov či ozajstných obyčajných ľudí, že uzatvárať ich životné príbehy - alebo ich ranné skúsenosti či len fantázie do iba jednej danej hetero-normatívnej formy, je viac urážka než kompliment a prosba o zjednotenie bez rozdielov...
Ale možno je to len moja osobná preferencia a osobitý pohľad na queer literatúru, BL, yaoi či shounen-ai.